AMS-TeX (verzia 2.0)
Späť	Kapitola 5. "Matematický" mód	Ďalej

5.3. TeXové matematické výrazové prostriedky

5.3.1. Exponenty

sa píšu pomocou ^ alebo \sp. Pokiaľ má byť v exponente viac než 1 znak alebo nie základné kontrolslovo, je nutné exponent uzavrieť do {}. Napr. $2^3, 2^{1991}$ dáva

$2^3, 2^{1991}$

Nie je možné písať $2^y^z$, lebo to je možné chápať ako

$\left({2^y}\right)^z$

alebo

$2^{\left(y^z\right)}$

Preto je nutné presne špecifikovať, o ktorý prípad sa jedná. Napr. $2^{y^z}$ dáva

$2^{y^z}$

zatiaľ čo ${2^y}^z$ dáva

${2^y}^z$

5.3.2. Indexy

sa píšu pomocou _ alebo \sb a platí pre ne všetko analogicky ako v predchádzajúcom prípade. Exponenty a indexy je možné písať v ľubovoľnom poradí, napr. $2^y_z$ i $2_z^y$ dáva v oboch prípadoch

Pokiaľ chceme písať indexy a exponenty tak, aby neboli priamo nad sebou, je nutné oddeliť ich prázdnou skupinou {}. Napr. $R_i{}^{ij}{}_k$ dáva

$R_i{}^{ij}{}_k$

Pokiaľ chceme písať exponent (index) pred znak, je dobré použiť pred ^ (_) prázdnu skupinu {}.

5.3.3. Operátory s dolnou a hornou hranicou

Dolná i horná hranica pre operátory sa píše analogicky ako indexy a exponenty. Napr. $\sum_{i=1}^{i=10}x_i$ dáva

$\sum_{i=1}^{i=10}x_i$

Hranice je možné používať s nasledujúcimi operátormi:

\sum $\sum\dsize\sum$ \prod $\prod\dsize\prod$ \coprod $\coprod\dsize\coprod$
\bigvee $\bigvee\dsize\bigvee$ \bigcap $\bigcap\dsize\bigcap$ \bigodot $\bigodot\dsize\bigodot$
\bigwedge $\bigwedge\dsize\bigwedge$ \bigcup $\bigcup\dsize\bigcup$ \bigsqcup $\bigsqcup\dsize\bigsqcup$
\biguplus $\biguplus\dsize\biguplus$ \bigoplus $\bigoplus\dsize\bigoplus$ \bigotimes $\bigotimes\dsize\bigotimes$
integrálmi
\int $\int\dsize\int$ \oint $\oint\dsize\oint$ \iint $\iint\dsize\iint$
\iiint $\iiint\dsize\iiint$ \iiiint $\iiiint\dsize\iiiint$ \idotsint $\idotsint\dsize\idotsint$
(\int \int má príliš veľké medzery medzi sebou)
štandardnými matematickými funkciami (Pozri odsek nazvaný Štandardné matematické funkcie)

TeX pri formulkách písaných do riadku umiestňuje hranice vpravo od symbolu, pri centrovaných formulkách (presnejšie formulkách písaných v d-size, vzťahuje sa teda i na riadkové formulky sádzané v d-size) pod i nad symbol. Výnimku tvoria integrály, kde TeX v riadkových i centrovaných formulkách umiestňuje hranice vpravo od symbolu. Napr. $\dsize\sum _{n=1}^\infty\frac{(-1)^n}n$ dáva

$\dsize\sum_{n=1}^\infty\frac{(-1)^n}n$

ale vynechaním \dsize dostávame $\sum_{n=1}^\infty\frac{(-1)^n}n$ , čo dáva

$\sum_{n=1}^\infty\frac{(-1)^n}n$

\nolimits spôsobuje, že tam, kde by sa hranice písali normálne nad i pod symbol, budú písané do riadku; \limits naopak spôsobuje, že hranice štandardne písané vpravo budú písané nad i pod symbol. Napr. $\sum\limits_{n=1}^\infty\frac{(-1)^n}n$ dáva
$\sum\limits_{n=1}^\infty\frac{(-1)^n}n$
\NoLimitsOnSums spôsobuje, že vo všetkých centrovaných formulkách sa od napísania tohto kontrolslova budú hranice pri sume písať vpravo od tohto symbolu; \LimitsOnSums opäť zapína normálnu konvenciu písania hraníc pre sumu. Možno prepínať kdekoľvek v texte. \NoLimitsOnInts a \LimitsOnInts funguje analogicky pre integrály. Podobne fungujú tiež kontrolslová \LimitsOnNames a \NoLimitsOnNames pre operátory definované pomocou \operatornamewithlimits (vrátane \max,\min, ...).
Pokiaľ niektorá hranica je viacriadková, môžeme ju písať nasledovne: medzi \Sb...\\...\endSb umiestňujeme všetko, čo patrí pod operátor, jednotlivé riadky oddeľujeme pomocou \\; \Sp ...\\...\endSp je analógia pre hornú hranicu. Napr. $\sum \Sb 0<j<m\\0<i<n \endSb \Sp k= \infty\\ l= \infty \endSp$ dáva
$\sum \Sb 0<j<m\\0<i<n \endSb \Sp k= \infty\\ l= \infty \endSp$
TeX pridáva zvláštnu medzeru nad i pod sčítacie (integračné, ...) hranice. Toto je dôležité uvedomiť si pri používaní \left a \right. Tomuto pridávaniu miesta je možné zabrániť napísaním \shave hneď za \left. Kontrolslovo \topshave, resp. \botshave zabraňuje pridávaniu medzery hore, resp. dole. Veľkosť pridávaného miesta je možné tiež meniť pomocou \ChangeBuffer{vzdialenosť} -- táto hodnota zostane takto nastavená, pokiaľ ju opäť nepredefinujeme. Kontrolslovo \ResetBuffer nastaví veľkosť pridávaného miesta na štandardnú hodnotu. Napr. $\left(\frac{\dsize1+\sum_{i=1}^Na_i}{\dsize1+ \sum_{j=1}^{M}b_j}\right) \qquad \left(\frac{\dsize1+\botshave {\sum_{i=1}^N}a_i}{\dsize1+\topshave{\sum_{j=1} ^{M}b_j}} \right)$ dáva
$\left(\frac{\dsize1+\sum_{i=1}^Na_i}{\dsize1+\sum_{j=1}^{M}b_j} \right) \qquad \left(\frac{\dsize1+\botshave{\sum_{i=1}^N}a_i}{\dsize1+ \topshave{\sum_{j=1} ^{M}b_j}}\right)$

5.3.4. Derivácia

píše sa pomocou ' (ale pozor, len v matematickom móde) alebo \prime. Pokiaľ chceme písať derivácie pomocou \prime, správne sa píše $f^\prime$ , čo dáva

$f^\prime$

Viacnásobné derivácie môžeme písať buď $f_2"'$ alebo $f_2^{\prime\prime\prime}$ , oboje dáva

Podobne nie je rozdiel, či napíšeme $g^{\prime2}$ , alebo $g'{}^2$ , oboje dáva

$g'{}^2$

5.3.5. Odmocniny

\sqrt{...} je znak pre druhú odmocninu, pokiaľ sa vzťahuje len na 1 znak, je možné zátvorky vynechať, napr. $\sqrt{a+\sqrt{1+d}+\sqrt z}+\sqrt y$ dáva

$\sqrt{a+\sqrt{1+d}+\sqrt z}+\sqrt y$

Pokiaľ by sme chceli mať všetky znaky odmocnín rovnakej veľkosti, použijeme \mathstrut ("mathstrut" je neviditeľný symbol, ktorého výška je rovná maximálnej výške písmen, pri ktorých je použitý). Napr. $\sqrt a +\sqrt d +\sqrt y+\sqrt {\mathstrut a} +\sqrt{\mathstrut d} +\sqrt{\mathstrut y}.$ dáva
$\sqrt a +\sqrt d +\sqrt y+\sqrt{\mathstrut a} +\sqrt{\mathstrut d} +\sqrt{\mathstrut y}.$
Vyššie odmocniny môžeme písať pomocou \root<\uproot{číslo}\leftroot{číslo} ... \of {...}. Kontrolslová \uproot (pohyb odmocniteľa vo vertikálnom smere) a \leftroot (pohyb odmocniteľa v horizontálnom smere) sú nepovinné. Napr. $\root\uproot 3\leftroot{-2}\alpha+\beta \of{1+\frac ab}; \root\alpha+\beta\of{1+\frac ab}$ dáva
$\root\uproot 3\leftroot{-2}\alpha+\beta\of{1+\frac ab}; \root\alpha+\beta\of{1+\frac ab}$

5.3.6. Kongruencie

\bmod píše len slovo mod a nedodáva zátvorky okolo; napr. $\gcd(m,n)=\gcd(n,m\bmod n)$ dáva
$\gcd(m,n)=\gcd(n,m\bmod n)$
\pmod píše slovo mod a dodáva okrúhle zátvorky okolo; napr. $x\equiv y+1\pmod{m^2}$ dáva
$x\equiv y+1\pmod{m^2}$
\mod rovnaké ako \pmod, ale nedodáva zátvorky; napr. $x\equiv y+1\mod{m^2}$ dáva
$x\equiv y+1\mod{m^2}$
\pod dodáva samo zátvorky okolo, ale nepíše slovo mod; napr. $x\equiv y+1\pod{m^2}$ dáva
$x\equiv y+1\pod{m^2}$

5.3.7. Zlomky

píšu sa pomocou \frac{...}{...}. Ak je čitateľ alebo menovateľ len 1 znak, je možné zátvorky vynechať. TeX automaticky upravuje veľkosť zlomkov podľa toho, či sú písané v texte alebo v centrovaných formulkách. Meniť tieto veľkosti je možné prepínaním "size" (viď size) (Pozri bližšie) Navyše \tfrac je skratka za \tsize\frac; \dfrac je skratka za \dsiz\frac.

\thickfrac je zlomok s hrubšou zlomkovou čiarou. Napr. \dsize\frac x{y+1};\dsize\thickfrac x{y+1}$ dáva
$\dsize\frac x{y+1};\dsize\thickfrac x{y+1}$
Okrem toho pomocou \thickness{číslo} je možné meniť hrúbku zlomkovej čiary, napr. $\dsize\thickfrac\thickness{2.3}x{y+1}$ dáva zlomkovú čiaru 2.3 krát hrubšiu ako pri \thickfrac:
$\dsize\thickfrac\thickness{2.3}x{y+1}$
Ak chceme urobiť zlomkovú čiaru dlhšiu, vsunieme napr. do čitateľa i menovateľa z obidvoch strán úzku medzeru veľkosti \,. Napr. $\frac ab=\dfrac{\,\frac ac\,}{\,\frac bc\,}$ čím dostávame
$\frac ab=\dfrac{\,\frac ac\,}{\,\frac bc\,}$
Ak potrebujeme nejaké zátvorky okolo zlomku, je výhodné použiť \fracwithdelims<ľav.zátv.><pr.zátv.>, napr. $\fracwithdelims(>12$ dáva
$\fracwithdelims(>12$
V takýchto prípadoch môžeme použiť tiež \left ...\right okolo \frac 12 (Pozri odsek nazvaný Veľkosti zátvoriek a oddeľovačov). TeX ale dáva potom odlišné medzerovanie. Navyše \left a \right nemôžeme použiť v akejkoľvek obecnej konštrukcii. Existuje tiež \thickfracwithdlims pre zlomky s nami špecifikovanou hrúbkou zlomkovej čiary a zátvorkami okolo. Napr. $\thickfracwithdelims<>\thickness0nk$ dáva
$\thickfracwithdelims<>\thickness0nk$
Pre reťazové zlomky sa používajú konštrukcie, ktoré sa líšia umiestnením výrazov v čitateli: \cfrac -- centrovanie, \lcfrac -- výrazy vľavo a \rcfraci -- výrazy vpravo; výrazy v menovateli sú vždy centrované; reťazový zlomok ako celok musí byť vždy ukončený s \endcfrac. Napr. $\cfrac 1\\ a_1+\cfrac 2\\ a_2+... +\cfrac n \\ a_n \endcfrac\qquad \lcfrac 1\\ a_1+\lcfrac 2\\ a_2+... +\lcfrac n \\ a_n \endcfrac\qquad \rcfrac 1\\ a_1+\rcfrac 2\\ a_2+... +\rcfrac n \\ a_n \endcfrac$ nám dáva
$\cfrac 1\\ a_1+\cfrac 2\\ a_2+... +\cfrac n \\ a_n \endcfrac\qquad \lcfrac 1\\ a_1+\lcfrac 2\\ a_2+... +\lcfrac n \\ a_n \endcfrac\qquad \rcfrac 1\\ a_1+\rcfrac 2\\ a_2+... +\rcfrac n \\ a_n \endcfrac$

5.3.8. Binomické koeficienty

\binom{...}{...} píše binomické koeficienty, napr. $\binom{i-1}{j+1}$ dáva

$\binom{i-1}{j+1}$

Čo sa týka zmeny veľkostí, \dbinom, \tbinom funguje rovnako ako pri zlomkoch.

5.3.9. Matice

\matrix ... \endmatrix slúži k písaniu matíc (bez zátvoriek). Jednotlivé riadky sa oddeľujú pomocou \\, jednotlivé položky v riadku pomocou &. (Pokiaľ by v niektorom riadku bolo menej položiek než v ostatných riadkoch, riadok je doplnený sprava medzerami). Medzi stĺpcami je štandardná vzdialenosť \quad, stĺpce sú centrované. Pokiaľ chceme maticu so zátvorkami, môžeme ju písať pomocou \left i \right, alebo použiť niektoré preddefinované typy matíc. Napr. $\left( \matrix 1+\beta & 0 & 1-\alpha \\ 1 & 2 & 3-\alpha \\ \alpha & 2 & 3 \endmatrix \right)$ dáva

$\left( \matrix 1+\beta & 0 & 1-\alpha \\ 1 & 2 & 3-\alpha \\ \alpha & 2 & 3 \endmatrix \right)$

\pmatrix ...\endpmatrix je matica ohraničená okrúhlymi
$(\quad)$
zátvorkami.
\bmatrix ... \endbmatrix je matica ohraničená hranatými
$[\quad]$
zátvorkami.
\vmatrix ...\endvmatrix je matica ohraničená kolmými čiarami (ako determinant).
$\vert\quad\vert$
\Vmatrix ...\endVmatrix je matica ohraničená dvoma zvislými čiarami (ako norma).
$\Vert\quad\Vert$
Ak chceme zmeniť úpravu matice (vzdialenosti medzi stĺpcami, centrovanie), je možné zvoliť si vlastnú úpravu matice, pomocou \format. Napr. $\left\{\matrix\format \c &\qquad \c &\qquad \r & \l \\ a+1 & xxxx & 11 & .13 \\ 1 & 8 & & .13 \\ & & 148 & \endmatrix\right\}$ dáva
$\left\{\matrix\format \c &\qquad \c &\qquad \r & \l \\ a+1 & xxxx & 11 & .13 \\ 1 & 8 & & .13 \\ & & 148 & \endmatrix\right\}$
pričom \c znamená, že daný stĺpec bude centrovaný, \r, resp. \l zarovnávaný vpravo, resp. vľavo. Vo formátovacej matici je maximálny počet stĺpcov určený počtom & vo formátovacom riadku. Pokiaľ napíšeme vo formátovacom riadku miesto jedného znaku \& dva znaky \&\&, potom to, čo nasleduje, je opakované ľubovoľnekrát. Podobne jeden znak \& hneď za \format znamená periodickú štruktúru. Napr.\format \r &&\quad \l \\ znamená, že prvý stĺpec bude zarovnaný podľa pravého kraja a potom ľubovoľný počet stĺpcov podľa ľavého kraja, pred ktorými predchádza medzera.
Ak chceme zväčšiť vertikálnu vzdialenosť medzi riadkami matice, použijeme \spreadmatrixlines{<vzd>} pred \matrix. Vzťahuje sa na všetky matice použité v danom $$...$$. Kdekoľvek za \\ môžeme použiť \vspace{<vzd>}, čo zväčší vertikálnu vzdialenosť medzi riadkami iba na danom mieste.
Ak píšeme maticu do textu, veľkosť matice sa nezmenšuje automaticky. V tomto prípade je dobré použiť \smallmatrix ... \endsmallmatrix. Napr. $\left(\smallmatrix a & b \\ c+1 & d \endsmallmatrix\right)$ dáva
$\left(\smallmatrix a & b \\ c+1 & d\endsmallmatrix\right)$
V týchto maticiach možno používať \format i \vspace, ale nie \spreadmatrixlines.
\hdots, \vdots, \ddots sú po rade vodorovné, zvislé a diagonálne bodky pre bodkovanie v maticiach, nepresahujúce príslušné hranice stĺpca alebo riadku. Ak chceme špecifikovať horizontálne bodky presahujúce cez stĺpce, môžeme použiť \hdotsfor<počet stĺpcov> pre bodky začínajúce v prvom stĺpci a \innerhdotsfor<počet stĺpcov> \after ... pre bodky začínajúce v ľubovoľnom inom stĺpci, kde namiesto ... sa udáva vzdialenosť začiatku bodiek od predchádzajúceho stĺpca. Napr. $\pmatrix a_1 & a_2 & \hdots & a_n \\ b_1 & b_2 & \hdots & b_n \\ \vdots & \vdots & \ddots & \vdots \\ d_1 & d_2 & \hdots & d_n \endpmatrix \qquad \pmatrix a_1 & a_2 & \hdots & a_n \\ b_1 & b_2 & \hdots & b_n \\ \hdotsfor 3& 2 \\ d_1 & \innerhdotsfor 2\after\quad & d_n \endpmatrix \qquad$ dáva
$\pmatrix a_1 & a_2 & \hdots & a_n \\ b_1 & b_2 & \hdots & b_n \\ \vdots & \vdots & \ddots & \vdots \\ d_1 & d_2 & \hdots & d_n \endpmatrix \qquad \pmatrix a_1 & a_2 & \hdots & a_n \\ b_1 & b_2 & \hdots & b_n \\ \hdotsfor 3& 2 \\ d_1 & \innerhdotsfor 2\after\quad & d_n \endpmatrix \qquad$
Je možnosť tiež meniť medzery medzi bodkami. Namiesto \hdotsfor môžeme použiť \spacedots<vzd> \for ... kde vzdialenosť udáva veľkosť medzery medzi bodkami; udáva sa bez jednotiek a rozumejú sa štandardné jednotky pt. Pre \hdotsfor je to 1.5pt. Analogicky môžeme použiť \spaceinnerhdots<vzd> \for... \after... namiesto \innerhdots ... .

5.3.10. Vektory a šípky písané nad a pod znaky

Vektory sa píšu pomocou \overrightarrow (alebo skrátene \overarrow), napr. \overarrow{x+y} dáva

$\overarrow{x+y}$

Okrem toho je možné používať nasledujúce "vektorové" symboly:

\overrightarrow{x+y} alebo tiež\overarrow	$\overarrow{x+y}$
\overleftarrow{x-y}	$\overleftarrow{x-y}$
a^{\overleftrightarrow{x+y}}	$a^{\overleftrightarrow{x+y}}$
\overline{x+y}	$\overline{x+y}$
\underrightarrow{x-y} alebo tiež \underarrow	$\underarrow{x-y}$
\underleftarrow{x+y}	$\underleftarrow{x+y}$
\underrightarrow{x+y}	$\underrightarrow{x+y}$
\underleftrightarrow{x+y}	$\underleftrightarrow{x+y}$
\underline{x+y}	$\underline{x+y}$

5.3.11. Šípky a znaky písané nad a pod šípky

Šípka sa najjednoduchšie píše pomocou \to, napr. $f\:X \to Y$ dáva
$f\:X \to Y$
Zoznam ostatných šípiek je uvedený v prílohe (Pozri odsek nazvaný Šípky v Kapitola 6).
Zo základných šípiek sú navyše poskladané šípky, \dashrightarrow (alebo len \dasharrow), čo odpovedá
$\dasharrow$
a \dashleftarrow odpovedajúce
$\dashleftarrow$
ktoré nie sú základnými znakmi fontov.
Ak chceme nad či pod jednoduchú šípku
niečo umiestňovať, je lepšie použiť @>>>, resp.@<<<. To, čo je medzi prvým a druhým, resp.druhým a tretím znakom < alebo >, sa píše nad či pod šípku. Dĺžka šípky sa zväčšuje automaticky. Ak by sme do výrazu nad, či pod šípku potrebovali umiestniť < alebo >, je nutné dať celý výraz do zložených zátvoriek. Napr. $x @>>{3<4}>$ dáva
Konštrukcia \underset ... \to{...} umiestňuje to, čo je za \underset, centrovane pod výraz, ktorý nasleduje za \to. Podobne je možné použiť tiež \overset ... \to{...}. Toto nie je možné použiť k umiestňovaniu výrazov pod i nad šípku vytvorenú s \to. Ak umiestňujeme niečo nad, či pod binárny operátor, bude sa to opäť správať ako binárny operátor (medzerovanie), ale výrazy nad, či pod by nemali byť príliš dlhé. Napr. $\overset\text{def}\to =$, resp. $\overset h\to{\underset A\to d}$ dáva
$\overset\text{def}\to =$

$\overset h\to{\underset A\to d}$
\oversetbrace... \to{...} je analogické ako predchádzajúce, navyše so svorkovými zátvorkami, podobne \undersetbrace ... \to{...} Napr. $\oversetbrace\text{$k$ times}\to{x +...+ x} \text{, resp.} \undersetbrace >\,0\to{x+y+z}$ dáva
$\oversetbrace\text{$k$ times}\to{x +...+ x}\text{, resp.} \undersetbrace >\,0\to{x+y+z}$
Vodorovné svorky je tiež možné dosiahnuť pomocou \overbrace a \underbrace a prípadný text sa píše analogicky ako pri operátoroch s hranicami. Napr. $\overbrace{x+y+z}^{k\text{-times}}_{<5}$ napíše
$\overbrace{x+y+z}^{k\text{-times}}_{<5}$

5.3.12. Komutatívne diagramy

Komutatívne diagramy sa vytvárajú pomocou \CD a \endCD. Medzi týmito symbolmi sa vytvárajú horizontálne šípky spôsobom popísaným v predchádzajúcej časti. Vertikálne šípky sa vytvárajú analogicky, ale používajú sa znaky @VVV pre šípky dole a @AAA pre šípky hore. Symbol \\ sa používa k oddeľovaniu riadkov, alebo k vloženiu prázdneho riadku. Napr. $\CD G@>\alpha>> H\\ @VfVV @AAgA \\G'@<<\beta< H'\endCD$ dáva

$\CD G@>\alpha>> H\\ @VfVV @AAgA \\G'@<<\beta< H'\endCD$

V rohoch, kde neuvádzame žiadny výraz, píšeme buď {}alebo nič. Na miestach, kde majú byť vynechané šípky, píšeme @. . Napr. $\CD G @>\alpha>> H \\@. @AAgA \\@. H'\endCD$ dáva

$\CD G @>\alpha>> H \\@. @AAgA \\@. H'\endCD$

Je možné tiež použiť @=, resp. @| pre dlhé vodorovné, resp. zvislé znamienko =.
\minCDarrowwidth<vzd>uvedené pred diagramom (vo vnútri $$...$$) zmení dĺžky šípiek v diagrame na uvedený rozmer; dlhšie budú len v prípade, že text uvedený nad či pod nimi bude dlhší než uvedený rozmer. V tomto prípade však nebudú všetky šípky v príslušnom stĺpci upravené na rovnakú dĺžku: \pretend ...\haswidth ... umožňuje nastaviť dĺžku šípky podľa dĺžky textu. Napr. $\define \bottomarrow{@<<\pretend\beta \haswidth{ \text{ Clifford multiplication}}<} \CD G @>\text{Clifford multiplication}>>H \\ @VfVV @AAgA \\G'\bottomarrow H'\\@|@.\\ G*@=H*\endCD dáva
$\define \bottomarrow{@<<\pretend\beta \haswidth{ \text{ Clifford multiplication}}<} \CD G @>\text{Clifford multiplication}>>H \\ @VfVV @AAgA \\G'\bottomarrow H'\\@|@.\\ G*@=H*\endCD$

Komutatívne diagramy so šikmými čiarami sa v AmSTeXu jednoducho písať nedajú.

5.3.13. Veľkosti zátvoriek a oddeľovačov

Ak chceme, aby TeX dosadil správnu veľkosť zátvoriek okolo výrazu, použijeme \left a \right s presným udaním druhu zátvoriek. Napr. $\left( \dfrac xy\right]$ dáva

$\left( \dfrac xy\right]$

Uvedené sa vzťahuje na nasledujúce typy zátvoriek a oddeľovačov:

	(		)	$\}$	}, \rbrace
$\{$	{, \lbrace	$\vert$	\|, \vert	$\Vert$	\|, \Vert
$\rbrack$	], \rbrack	$\lbrack$	[, \lbrack	$\rfloor$	\rfloor
$\lfloor$	\lfloor	$\rceil$	\rceil	$\lceil$	\lceil
$\langle$	\langle	$\rangle$	\rangle
	/	$\backslash$	\backslash	$\uparrow$	\uparrow
$\Uparrow$	\Uparrow	$\downarrow$	\downarrow	$\Downarrow$	\Downarrow
$\updownarrow$	\updownarrow	$\Updownarrow$	\Updownarrow

\left i \right sú párové, preto ak nechceme jednu zo zátvoriek uviesť, treba uviesť bodku namiesto tejto zátvorky. Napr. $\left\{ \dfrac xy \right.$ dáva
$\left\{ \dfrac xy \right.$
Podľa \left i \right sa určuje i medzerovanie okolo. Pretože znaky [ a ] berie TeX ako znaky nie ako zátvorky, kvôli správnemu medzerovaniu je nutné tieto znaky písať s \left i \right i v základnej veľkosti. Analogicky i pri
$\vert$ a $\Vert$
ak ich používame v zmysle zátvoriek.
Zväčšovanie pomocou \left i \right poskytuje ľubovoľne veľké symboly.
\left <je skratka za \left \langle, \right>je skratka za \right\rangle.
Niekedy sa ovšem stane, že zátvorka (oddeľovač), ktorú TeX sám vyberie je väčšia (menšia), ako by sme my chceli. V tom prípade máme možnosť explicitne špecifikovať veľkosť zátvorky (oddeľovača) v preddefinovaných veľkostiach: \big, \Big (asi 1,5 krát väčšie ako \big), \bigg a \Bigg (asi 2,5 krát väčšie ako \bigg). Napr. $\left(\sum^k_{i=1}x_i\right), \biggl(\sum^k_{i=1}x_i\biggr)$ dáva
$\left(\sum^k_{i=1}x_i\right), \biggl(\sum^k_{i=1}x_i\biggr)$
Kvôli správnemu medzerovaniu je dobré špecifikovať otváracie zátvorky s koncovkou l a zatváracie s koncovkou r (nemusia už byť párové). Ak chceme dosiahnuť medzery ako okolo binárneho operátora, pridáva sa koncovka m. Pokiaľ neuvedieme žiadnu koncovku, medzerovanie okolo je rovnaké ako okolo každého základného symbolu. Napr. $x \big/y , x\bigm/y, x\Big/y, x \bigg/y,x\Bigg/y$ dáva
$x \big/y , x\bigm/y, x\Big/y, x \bigg/y,x\Bigg/y$
Uvedené sa vzťahuje aj na nasledujúce špeciálne oddeľovače, ktoré sa používajú len s \left ...\right alebo s udaním presnej veľkosti pomocou \big, ....
$\big\arrowvert$ \big\arrowvert $\big\Arrowvert$ \big\Arrowvert $\big\bracevert$ \big\bracevert
$\Big\lgroup$ \Big\lgroup $\Big\rgroup$ \Big\rgroup $\big\lmoustache$ \big\s lmoustache
$\big\rmoustache$ \big\rmoustache
\arrowvert a \Arrowvert na rozdiel od \vert a \Vert majú rozdielne medzery medzi čiarami, inú hrúbku čiar a iné medzerovanie okolo. Kontrolslová \lgroup a \rgroup je možné použiť len vo veľkostiach \Big a väčších. Napr. $\dots \bigg\vert \dots \bigg\arrowvert \dots \bigg \Vert \dots \bigg \Arrowvert \dots$ dáva
$\dots \bigg\vert \dots \bigg\arrowvert \dots \bigg \Vert \dots \bigg \Arrowvert \dots$

Späť	Obsah	Ďalej
Základné pravidlá písania "matematického" textu	Hore	Texty a fonty v matematickom móde

\sum	$\sum\dsize\sum$	\prod	$\prod\dsize\prod$	\coprod	$\coprod\dsize\coprod$
\bigvee	$\bigvee\dsize\bigvee$	\bigcap	$\bigcap\dsize\bigcap$	\bigodot	$\bigodot\dsize\bigodot$
\bigwedge	$\bigwedge\dsize\bigwedge$	\bigcup	$\bigcup\dsize\bigcup$	\bigsqcup	$\bigsqcup\dsize\bigsqcup$
\biguplus	$\biguplus\dsize\biguplus$	\bigoplus	$\bigoplus\dsize\bigoplus$	\bigotimes	$\bigotimes\dsize\bigotimes$

\int	$\int\dsize\int$	\oint	$\oint\dsize\oint$	\iint	$\iint\dsize\iint$
\iiint	$\iiint\dsize\iiint$	\iiiint	$\iiiint\dsize\iiiint$	\idotsint	$\idotsint\dsize\idotsint$

$\big\arrowvert$	\big\arrowvert	$\big\Arrowvert$	\big\Arrowvert	$\big\bracevert$	\big\bracevert
$\Big\lgroup$	\Big\lgroup	$\Big\rgroup$	\Big\rgroup	$\big\lmoustache$	\big\s lmoustache
$\big\rmoustache$	\big\rmoustache